Category: Dôchodky

Dôchodkový vek sa prvýkrát od reformy zvýši podľa strednej dĺžky života. Vyplýva to z návrhu vyhlášky ministerstva práce, ktorou sa zverejňuje dôchodkový vek pre ľudí narodených v roku 1967. Výpočet už ministerstvo predložilo do pripomienkového konania. Staršie ročníky ešte do penzie odchádzajú podľa vopred stanovenej tabuľky, pričom najneskôr to bude vo veku 64 rokov. Všetci ostatní už do penzie pôjdu neskôr.

Kto chce odísť do penzie, musí na to spĺňať niekoľko podmienok. Tie závisia hlavne od toho, o aký druh penzie ide. Jednou z podmienok je aj potrebný počet odpracovaných rokov. Nemusí ísť pritom len o roky, kedy človek pracoval. V minulosti totiž za ľudí platil štát dôchodkové poistenie aj v čase, keď boli napríklad na úrade práce alebo dokonca študovali.

Kedy sa oplatí ísť do dôchodku? Podobnú otázku si kladú s blížiacim sa koncom roka ľudia, ktorí čoskoro dosiahnu dôchodkový vek. Dôležitý je pre nich najmä rozdiel vo výške poberanej penzie, o ktorom rozhoduje aktuálna dôchodková hodnota či dôchodková inflácia. Rast aktuálnej dôchodkovej hodnoty je naviazaný na priemernú mzdu. Keďže spravidla rastie, vyšší môže byť aj vypočítaný dôchodok. Inflácia v domácnostiach dôchodcov zase rozhoduje o tom, ako sa bude penzistovi v danom roku valorizovať dôchodok. Avšak, zdražovanie už ustúpilo, takže v budúcom roku môže byť aj valorizácia menej štedrá ako v roku 2024.

Napriek tomu, že priemerný dôchodok každý rok stúpa, jeho pomer k priemernej mzde je stále nízky. Viacerí penzisti tak môžu mať problém aj s bežným financovaním domácnosti. Viacerí z nich síce už neplatia hypotéku, náklady za energie či potraviny im stúpajú rovnako, ako ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu. Štát, ale aj samosprávy im preto umožňujú ušetriť na veciach, bez ktorých sa nezaobídu. Ide napríklad o cestovanie, lieky, potraviny či bývanie. Niečo majú pritom zadarmo, za iné veci zase platia oveľa menej peňazí.

Pracujúci penzisti zvyčajne nemusia podávať daňové priznanie. Ak sú zamestnaní, môže za nich daňové povinnosti vysporiadať ich zamestnávateľ. V niektorých prípadoch sa to neoplatí a pre dôchodcu je výhodnejšie, ak sám podá daňové priznanie.

Vyplácanie rodičovského bonusu sa od budúceho roka zmení. Kým v tomto roku ho penzisti dostali jednorazovo, od januára ho budú poberať mesačne spolu so svojim dôchodkom. Pri zavádzaní bonusu sa totiž počítalo s tým, že Sociálna poisťovňa dostane čas na to, aby sa na nový systém mohla pripraviť. V prvom roku fungovania ho teda posielala jednorazovo. Niektorí dôchodcovia navyše od januára dostanú štedrejší bonus. Poisťovňa ho bude počítať z vlaňajších zárobkov detí.

Zamestnanci, ktorí dostávajú najnižšie mzdy, si v budúcom roku prilepšia. Po historicky druhej dohode firiem a odborárov bude rásť minimálna mzda. Stúpne zo súčasných 700 eur na 750 eur. Spoločný návrh minimálnej mzdy počíta so zvýšením nad rámec zákonného automatu. Zamestnanci takú sumu v skutočnosti na účet nedostanú. Čistá minimálna mzda je totiž o desiatky eur nižšia. Svoj podiel na práci si z hrubej mzdy berie štát, zdravotná poisťovňa a Sociálna poisťovňa.

Podľa štatistík Sociálnej poisťovne za rok 2022, sa až takmer 38 % novopriznaných invalidít u mladých ľudí od 20 - 29 rokov týka duševných chorôb. Napriek týmto štatistikám, mladí ľudia životné poistenie prehliadajú a nevenujú mu dostatočnú pozornosť. Pokles schopnosti pracovať by sa však nemal podceňovať. Dôsledky invalidity môžu mať vážne nielen finančné, ale aj životné dopady.

Ľuďom, ktorí majú nárok v tomto roku na výplatu dôchodku, sa ich penzia od 1. januára zvýši o 3,6 percenta. Zvyšovanie sa odvíja od dôchodcovskej inflácie. Do úvahy sa berie buď inflácia za prvých šesť alebo deväť mesiacov roku – penzie sa zvýšia podľa toho čísla, ktoré je vyššie.

Dôchodcovia majú za sebou pomerne štedrý rok. Penzie sa im valorizovali hneď dvakrát. Najprv na začiatku roka a potom mimoriadne počas leta. Pravidlá sú nastavené tak, že budúcoročný rast penzií bude kvôli tomu nižší.