Články

Od 1.7.2024 vstúpi do platnosti nová výška životného minima, ktorá bude platiť až do 30.6.2025. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím pôjde však o podstatne miernejšie zvýšenie. V prípade základnej sumy životného minima ide o nárast o 5,11 eura mesačne, kdežto v minulom roku to bolo až o 34,46 eura mesačne.

Štatút materskej dovolenky už roky nie je výsadou matiek. V zmysle platnej legislatívy ho môže využiť aj iný poistenec z dôvodu starostlivosti o dieťa do troch rokov veku. Najčastejšie to býva otec, ktorý najskôr po uplynutí 6-tich týždňov od pôrodu preberie starostlivosť o potomka. Keďže rodinný rozpočet tým väčšinou príde o príjem živiteľa, v nasledujúcich riadkoch sa na túto alternatívu pozrieme z ekonomického hľadiska. Poradíme vám, kedy je výhodné nastúpiť na materskú, ako získať vyššiu dávku a pridáme aj niekoľko tipov, ako a kde ušetriť.

Povinné zmluvné poistenie (PZP) sa od augusta zásadne zmení. Medzi najvýraznejšie opatrenia patrí zavedenie povinných poistiek na elektrokolobežky, zvýšenie maximálnych limitov a pokút, či úprava regresných nárokov. Zmeny v PZP prešli cez novelu zákona z dielne ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD). Novela má za cieľ okrem iného implementovať európsku smernicu MID (smernica o poistení motorových vozidiel).

Mnoho ľudí si už v tomto období plánuje letnú dovolenku. Cestovné agentúry ich totiž ponúkajú za nižšiu cenu, letenky na leto sú ešte pomerne lacné a rezervácia ubytovania výhodnejšia. Čím je obdobie medzi kúpou dovolenky a odchodom dlhšie, tým vyššie je riziko, že ju dovolenkár bude musieť nakoniec zrušiť. Môže mať zdravotné problémy, stratiť prácu alebo sa mu prihodia iné životné okolnosti. Zrušenie letenky či zájazdu spravidla nie je zadarmo a cestovateľ o časť zaplatených peňazí príde. Tieto prípady môže kryť poistenie storna zájazdu, letenky či dovolenky. Ide o samostatné poistenie, ale predáva sa aj v rámci cestovnej poistky.

S otázkou ochrany príjmu ide ruka v ruke potreba mať uzatvorené kvalitné životné poistenie. To môže klientovi či jeho rodine pomôcť v prípade výpadku či poklesu príjmu pri chorobe, úraze či úmrtí, prípadne môže byť aj zdrojom finančných prostriedkov na doplnkovú či nadštandardnú liečbu. Na koho sa však v prípade záujmu o uzatvorenie zmluvy životného poistenia obrátiť a prekonzultovať otázku správneho nastavenia a dostupné možnost?

Od augusta tohto roka sa zmenia niektoré pravidlá povinného zmluvného poistenia (PZP). Vládou schválená novela zákona má hlavne implementovať európsku smernicu MID (smernica o poistení motorových vozidiel). Ministerstvo financií, ktoré zmeny v povinných poistkách zastrešuje, sa okrem toho rozhodlo zvýšiť aj pokuty pre motoristov, ktorí jazdia bez poistenia. Minulosť už pritom ukázala, že systém pokút na neplatičov nefunguje. Poisťovne štátu navrhovali zaviesť sankčný poplatok a masovo vyraďovať nepojazdné vozidlá z evidencie. Ministerstvo financií to nakoniec do novely zákona nepremietlo.

Zamestnanec malej slovenskej firmy na prelome jari náhle ochorel. Nebol schopný ísť do práce, preto navštívil lekára, ktorý ho s liekmi proti kašľu poslal domov a potvrdil mu práceneschopnosť (PN). Doma sa mal liečiť minimálne desať dní. Spolu s manželkou bývajú v malej dedine a za nákupom musia dochádzať do neďalekého mesta. Preto aj počas péenky spolu na aute odišli do obchodu. Po návrate domov si v schránke našiel odkaz od Sociálnej poisťovne. Na jeho adrese bola kontrola PN a liečebného režimu, ktorá ho tam nezastihla. Keďže nemal dovolené vychádzky, prišiel o nemocenské dávky.

Väčšina živnostníkov sa snaží zaplatiť čo možno najnižšie dane. Preto hľadajú možnosti, čo všetko si môžu dať do nákladov, aby bol ich zisk čo najnižší. O tom, čo si môže živnostník odpísať z daní, rozhoduje zákon o dani z príjmov.

Napriek tomu, že priemerný dôchodok každý rok stúpa, jeho pomer k priemernej mzde je stále nízky. Viacerí penzisti tak môžu mať problém aj s bežným financovaním domácnosti. Viacerí z nich síce už neplatia hypotéku, náklady za energie či potraviny im stúpajú rovnako, ako ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu. Štát, ale aj samosprávy im preto umožňujú ušetriť na veciach, bez ktorých sa nezaobídu. Ide napríklad o cestovanie, lieky, potraviny či bývanie. Niečo majú pritom zadarmo, za iné veci zase platia oveľa menej peňazí.

Kým iné dávky pre rodičov sa pravidelne alebo aspoň občas zvyšujú, príspevok pri narodení dieťaťa sa nezvýšil už viac ako 15 rokov. Ide totiž o jednorazovú dávku, ktorá nemá nastavený žiaden automatický valorizačný mechanizmus. Výška príspevku sa naposledy menila na začiatku roka 2009. Legislatívne sa ešte pred dvomi rokmi upravoval len postup, ako príspevok pri narodení dieťaťa získať a jeho rozdelenie podľa poradia pôrodu.